Přednáška je věnována myšlence města, které je spravedlivé pro všechny. Tato myšlenka vybírá viditelné příklady z více než 60 zrealizovaných pilotních projektů různého rozsahu, jejichž cílem je zlepšit kvalitu života marginalizovaných skupin ve Vídni. Budeme hovořit o městském prostředí pro různé typy uživatelů, zdůrazňování jejich potřeb jako výsledek tzv gender mainstreamingu, který významně ovlivnil plánovací proces tohoto města.
Ako uvádza teoretička architektúry Helena Doudová v nedávnom článku: Kam miera české architektky?[1], tradícia feminizmu v Českej a Slovenskej republike síce nie je príliš silná, v súčasnosti sa však začína prejavovať nové sebavedomie architektiek. Pýta sa zároveň, či sa to odrazí aj na inštitucionálnej a praktickej rovine?
Hoci predpokladáme, že mnoho žien praktikuje aj bez autorizácie alebo neformálne – a v súčasnosti neexistujú relevantné data, môžeme sa oprieť len o počet autorizovaných architektiek v českej komore architektov. V roku 2015 tvoria ženy viac ako 50%[2] absolventiek na fakultách architektúry približne 22 % autorizovaných architektiek[3].Kde sa strácajú ženy v týchto profesiách? Prečo je tomu tak a ako prispieť k prekonaniu týchto prekážok?
Koľko žien angažujúcich sa vo verejnom priestore Prahy poznáme?
Koľko z nich študovalo architektúru, urbanizmus?
Koľko z nich v architektúre a urbanizme ostalo?
Na akých pozíciach tieto ženy pôsobia?
Koľko z nich má deti?
