Ako uvádza teoretička architektúry Helena Doudová v nedávnom článku: Kam miera české architektky?[1], tradícia feminizmu v Českej a Slovenskej republike síce nie je príliš silná, v súčasnosti sa však začína prejavovať nové sebavedomie architektiek. Pýta sa zároveň, či sa to odrazí aj na inštitucionálnej a praktickej rovine?

Hoci predpokladáme, že mnoho žien praktikuje aj bez autorizácie alebo neformálne – a v súčasnosti neexistujú relevantné data, môžeme sa oprieť len o počet autorizovaných architektiek v českej komore architektov. V roku 2015 tvoria ženy viac ako 50%[2] absolventiek na fakultách architektúry približne 22 % autorizovaných architektiek[3].Kde sa strácajú ženy v týchto profesiách? Prečo je tomu tak a ako prispieť k prekonaniu týchto prekážok?